A tak sa začal príbeh (ďalšieho) žltého dáždnika.

 To, či to skutočne bude legendárne, ukáže až čas.

 Wait for it.

Historicky prvý článok na blogu je vždy veľká dilema. Teda minimálne pre mňa. O čom sakra písať? Predstaviť sa? Načrtnúť o čom bude blog? Privítať (ešte neexistujúcich) čitateľov?  Tak, ako mnoho autorov predo mnou, ani ja som sa tejto otázke nevyhla.



A tak som sa teda po (celkom aj dlhom) uvažovaní rozhodla vysvetliť čo ma viedlo k tomu, že práve čítate blog s názvom „yellow umbrella“. Žltý dáždnik. A prečo vlastne?

Nuž, chcela som, aby blog niesol názov, ktorý mi je blízky a zároveň aby sa s ním spájalo niečo pre mňa - a neskôr aj pre blog - typické. Nechcem hneď v prvom článku hovoriť egocentricky o sebe, no predsa len spomeniem zlomok toho, čo mám rada. Tulipány. Knihy. Slnečnice. Malého princa. Veci ohľadom vesmíru. A neodmysliteľne – HIMYM. Tento seriál ma totiž sprevádza už nejakú dobu. Je jedno či som šťastná alebo smutná, zdravá či chorá, po rozchode alebo zamilovaná. Vždy sa nájde čas pustiť si HIMYM a stotožniť sa s nejakou z početných životných situácií vykreslených v seriáli. Zadný kryt môjho telefónu zdobí práve žltý dáždnik, ktorý v seriáli, pokiaľ ho teda poznáte, zohráva veľmi dôležitú úlohu.

A tak sa teda názov blogu spája s niečím, čo je pre mňa významné. Mám rada veci, ktoré majú tak trochu skrytý význam. (Možno preto mám rada práve aj Malého princa.)

A to by teda na začiatok bolo všetko. Nechcem sa viac vykecávať o sebe, ako som už spomenula. Táto chvíľka patrí blogu, nie mne. O mne sa viac dozviete z článkov, ktoré budú (aj) o mne. A (aj) o všetkom ostatnom okrem mňa. Veď nechajte (či nechajme?) sa prekvapiť.

Tina.