utorok 28. júla 2020

Biológia na psychológii?



Ahojte! Dnes by som vám rada priblížila, prečo sa vlastne na psychológii učíme anatómiu a prečo to má svoj zmysel. Poznám totiž kopu ľudí, ktorí sa zaujímajú o psychológiu, no od tohto odboru ich odrádza práve biológia, ktorá je súčasťou ako prijímacích skúšok, tak samotného štúdia. Pár ľudí z môjho okolia bolo dokonca prekvapených, keď som im povedala, že ma čaká skúška z anatómie. Pre mňa bolo prepojenie psychológie a biológie od začiatku jasné a dávalo mi zmysel. Ja som ale biológiu mala (takmer) vždy rada a bavila ma. Samozrejme ale chápem, že nie každý to tak má. Verím, že keď ale človek pochopí PREČO by sa mal nejakú anatómiu učiť, pôjde mu to jednoduchšie, aj pokiaľ sa s biológiou na strednej práve nekamarátil.  Prečo by teda psychológ mal mať, aspoň základné poznatky o ľudskom tele?


V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že psychické procesy sú výsledkom činnosti nervovej sústavy. Na to, aby sme teda aspoň (veľmi) okrajovo pochopili, čo sa to v tej psychike deje, je fajn vedieť ako mozog vyzerá, čo ho tvorí, ako prebieha komunikácia v rámci nervovej sústavy a tak ďalej. Taktiež je pre nás veľmi dôležitá hormonálna sústava, keďže hormóny (okrem iného) môžu ovplyvňovať našu náladu.

Jedna z prvých vecí, ktorú nám pán doktor na hodine Základy anatomie a fyziologie predstavil, bol komplexný prístup. Komplexný prístup vychádza z toho, že človek je bytosť bio-psycho-sociálne-spirituálna. To znamená, že ho tvorí rovina telesná, duševná, vzťahová a spirituálna, ktoré sú samozrejme navzájom prepojené. Pokiaľ sa vyskytne problém v jednej rovine, veľmi pravdepodobne sa nejakým spôsobom ukáže aj v ďalších. Už len z tohto dôvodu, by sme sa mali sústrediť na všetky roviny človeka, brať ho ako komplex a neopomínať ani jednu zo zmienených rovín. Aj keď samozrejme psychológa najviac zaujíma rovina duše a teoreticky aj vzťahov, mal by mať na pamäti aj roviny ostatné.
Množstvo duševných ochorení má totiž biologický základ - môže ísť o zmeny v mozgu či o nerovnováhu hormónov (alebo neurotransmitérov). 
Predstavte si, že k vám príde na terapiu klient, ktorého okolie na ňom pozoruje výraznejšie zmeny osobnosti. Pokiaľ máte určité anatomické znalosti, viete, že nositeľom osobnosti človeka je najmä oblasť prefrontálnej kôry, konkrétne časť orbitofrontálna a tiež frontopolárna. Ako jedna z možných

príčin týchto zmien vám môže napadnúť, že došlo k poškodeniu tejto oblasti -  či už v dôsledku úrazu, ale príčinou môže byť teoreticky napríklad nádor... A vy tak môžete preventívne pacienta poslať na vyšetrenie mozgu. 
Netýka sa to len psychoterapie. Časť psychológov pracuje priamo v zdravotníctve a v takom prípade je určite, minimálne základná, znalosť ľudského tela nevyhnutná. 
Napokon by som rada zdôraznila, že všetko, čo sa učíte, má do určitej miery zmysel. Možno si kladiete otázku "Na čo mi to bude?" Odpoveď je, že nikdy neviete, kedy sa vám to zíde. Minimálne si budujete všeobecný prehľad a podporujete plasticitu vášho mozgu. A to nikdy nie je na škodu :)

Tina.

2 komentáre:

  1. Díky, že o tomto tématu píšeš!
    Mě osobně psychologie lákala právě i kvůli tomu, že při ní nemohu vynechat biologii, protože bych se ochudila o část mozaiky při pokusu o komplexní přístup. Biologie a psychologie mi připadají jako dokonalé kombo! <3

    Bonusem je to, že na výuku anatomie a neurofyziologie v Olomouci jsem slyšela jen samé dobré věci, takže také věřím, že není čeho se bát - naopak máme pak víc znalostí, kterými se aspoň trochu přibližujeme kolegům medikům, kteří nás možná pak plošně přestanou považovat za neškodné a neužitečné přicmrndávače. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za spätnú väzbu a krásny komentár! <3
      Presne ako píšeš, pre mňa je to obrovský bonus, že psychológia spája to humanitné s malou časťou prírodovedného! Je to ďalší z mnohých dôvodov, prečo som si vybrala práve psychológiu :)
      Teším sa, čo na našu anatómiu a neuro povieš, až si to zažiješ "na vlastnej koži"! :D

      Odstrániť