júl 2019.

Och, ahoj august!
Tak nejak sa mi nechce veriť, že som doma od polovice mája... Letí to rovnako rýchlo ako letel aj štvrtý ročník na strednej, ani sa nenazdám a je tu september a spolu s ním nástup do školy. Kam sa ako správny prváčik samozrejme teším, haha.

Úprimne ani poriadne neviem, čo všetko sa v júli dialo, pretože sa mi mesiace zlievajú a ja len tak letmo tuším, kedy jeden skončil a ďalší začal. Preto som si pomohla (ako vždy) galériou v mobile. A veru, mesiac to bol krásny.
Hneď prvého júla sa mi pripomenula moja vysoká škola, ktorá mi poslala pohľadnicu. Príde mi to ako veľmi milé gesto a o to viac sa už na samotné štúdium teším! 

Ďalej sme na začiatku júla boli s Drahým vyskúšať jednu kaviareň, ktorá sa špecializuje na raňajky. Bola som veľmi zvedavá, pretože mali v ponuke aj vegánske možnosti a to bol dôvod, prečo som chcela ísť práve sem. Avšak, zhodnotila som, že ovsenú kašu si robím lepšiu ja doma a táto, aj keď nebola zlá, ma príliš neoslovila (obzvlášť za tú cenu nie).

Vlastne, celý júl sa niesol v znamení jedla. Už dlhšiu dobu sa snažím jesť zdravšie, hľadať si zaujímavé a chutné recepty, avšak v júli som začala variť a tvoriť čo najviac vegánsky. A rada by som na blogu zaviedla aj rubriku o jedle a stravovaní, o mojich tipoch keď sa potrebujete/chcete stravovať možno trošku inak.V ďalšom článku by som Vám rada moje stravovanie priblížila bližšie.

Môj najobľúbenejší recept za tento mesiac boli jednoznačne vegan pizza slimáky od Surovej dcérky.

V júli som taktiež konečne čítala. Podarilo sa mi prelúskať celou Annou Kareninovou, ktorá ma chytila za srdce, aj keď to nebolo práve ľahké a oddychové čítanie a veľakrát som sa pristihla, že sa teším, kedy ju konečne dokončím.
Ďalšia kniha bola od nemeckého spisovateľa Sebastiana Fitzeka, konkrétne Strach z lietania. Zhltla som ju jedným dychom. Kniha sledovala príbeh psychiatra, ktorý sám trpel fóbiou z lietania. Avšak po nastúpení na palubu rýchlo zistil, že jeho fóbia bude počas dlhého letu jeho najmenší problém... Knihu rozhodne odporúčam, dokonca nemusíte byť ani premotivovaní nádejní psychológovia, aby sa Vám kniha páčila rovnako ako mne, haha.
Do tretice som začala s Murakamiho knihou Kafka na pobreží. Je to moja tretia kniha od tohto japonského autora a musím povedať, že zatiaľ sa mi páči najviac! Z trojice kníh za júl, by som vybrala túto ako top, napriek tomu, že ju ešte nemám dočítanú. Pokiaľ ste však ešte nič od Murakamiho nečítali, vopred Vás upozorňujem, že autorov štýl nemusí sadnúť každému a že je dej miestami poriadne postavený na hlavu. V tomto prípade sa mi to ale páči. No napríklad taký Hon na ovcu, ktorý som čítala v januári, bol za mňa naozaj hrozný a vôbec ma nezaujal. Preto je Murakami pre mňa tak trochu lotéria.

Koniec júla sme zakončili večerom v meste s kamarátkami. Napriek tomu, že mám rada svoj pravidelný režim a nerada niekam takto chodím, pohár vína s (už bývalými) spolužiačkami padol celkom fajn. Ale rozhodne si už neviem predstaviť chodiť takto von každý týždeň, obzvlášť keď som nedostatok spánku dospávala ešte dva dni. Áno, skutočne mám devätnásť!  Akurát moje telo rado spí a má rado pravidelný režim, haha.

No a môj najlepší zážitok celkovo? Samozrejeme dovolenka, o ktorej som sa rozpísala v minulom článku.

Júl bol jeden z tých pohodovejších mesiacov, v ktorom som sa zase až toľko nezomlelo, no bol to mesiac, v ktorom som sa snažila dohnať zameškaný čas s najbližšími a s kamarátmi, s ktorými sme sa kvôli maturite a prijímačkám dovtedy vídali málo.

Ďakujem Ti júl! 

Čo najlepšie priniesol tento mesiac Vám? 

Tina.