ja a moja kamarátka intolerancia.

Ako som písala v júlových mesačných zábleskoch, rada by som na blog priniesla aj rubriku týkajúcu sa stravovania. Nie je to len tým, že som vždy bola takpovediac jedlík, ale tým, že som pred pár mesiacmi musela diametrálne zmeniť môj jedálniček a jedlo ma začalo baviť aj pripravovať, nielen jesť.

Začala som sa zaujímať o to, čo do svojho tela dávam a okrem toho mať dobrý pocit z toho, že mám o čosi menší dopad na životné prostredie a taktiež sa aspoň o trochu menej podieľam na utrpení zvierat v potravinárskom priemysle. Hneď na začiatok, nie som však vegán.
Na objasnenie, mäso som jedla málo odmalička a nikdy mi veľmi nechutilo. Preto bolo pre mňa takmer prirodzené prejsť na vegetariánsku stravu, dvakrát do roka si dať lososa a zbytok som neriešila. Napriek tomu, že som vedela o čom je mliečny priemysel, nemala som dostatočne silnú vôľu, aby som začala obmedzovať mliečne výrobky, aj keď som si to veľmi priala. Milujem syry, jogurty, tvaroh, bryndzu... A taktiež omelety. Jednoducho, v tomto ohľade som bola tak trochu ignorant a snažila sa potláčať nepekné obrázky z tých pár videí, ktoré som videla na youtube o mliečnom priemysle.

Avšak, moje telo si samo povedalo stop, nerobí mi to dobre. Po mesiacoch bolestí brucha, kedy už mi to naozaj neprišlo normálne a bolesti sa začali stupňovať som sa odhodlala ísť k obvodnej lekárke. Podstúpila som odbery krvi, ktoré tak veľmi neznášam, prešla si sonom, objednaním sa na gynekológiu a vypočula si nie príliš povzbudzujúce možné diagnózy. Napokon prišli výsledky, žiadne vredy, ani celiakia, prišla mnou toľko obávaná - intolerancia na laktózu a bielkovinu kravského mlieka. Hoci sa to nezdá ako niečo príliš závažné, pre mňa v tej chvíli bolo. Takpovediac som žila na syroch, pridávala ich naozaj do všetkého. A následne zistila, že mlieko sa taktiež pridáva do väčšiny pečiva, že v klasickej reštaurácii si môžem dať tak maximálne hranolky, pokiaľ nechcem jesť mäso.

Priznám sa, že som dlhú dobu cheatovala a občas si dopriala pár kúskov syrovej pizze, alebo sladkosť, v ktorej bolo mlieko. Zloženie pečiva som ani nečítala. No časom sa bolesti zhoršili natoľko, že už to za to nestálo. Povedala som si, že sa k tomu postavím zodpovedne a aspoň to zoberiem ako výzvu a znamenie - začať sa stravovať zdravšie a prestať sa v takej miere podieľať na podpore živočíšneho potravinárskeho priemyslu. A čo môžem potvrdiť už teraz, po zhruba dvoch mesiacoch, moje stravovanie je skutočne omnoho pestrejšie a taniere farebnejšie.
Pre upresnenie, kvôli intolerancii bielkoviny kravského mlieka nemôžem ani bezlaktózové produkty, kde bielkovina stále je, takže som výhradne na rastlinných mliekach, jogurtoch, syroch a podobne. Nie je to len akýsi trend, ako sa niekedy ľudia zvyknú pohoršovať, ja naozaj tie mliečne produkty nemôžem.

Takže, prevažne som na vegánskej strave, ktorá ma nadchla a neskutočne ma začala baviť. Baví ma vymýšľať a skúšať. A baví ma aj to, že sa to dá aj inak, bez toho, aby som podporovala veľkochovy. Totiž, aj vajíčka, ak už si nejaké dám, sa snažím jesť (pokiaľ mám možnosť) tie domáce. V koláčoch, lievancoch, palacinkách za ne vždy hľadám náhradu. No pokiaľ príde starká s tým, že mi napiekla bublaninu bez mlieka, tak samozrejme neodmietnem, haha. Taktiež si dám raz za čas aj bryndzové halušky, keďže čistú (ovčiu) bryndzu môžem. Treba však spoľahlivého výrobcu, ktorý nemieša s mliekom kravským.

Prečo vlastne čosi takéto píšem? Nuž, prišlo mi fajn predtým, než vydám nejaký článok o jedle upresniť, ako vyzerajú moje stravovacie obmedzenia a prečo to tak je. Hlavne keď potravinových intolerancií pribúda čoraz viac. Aspoň v mojom okolí, odkedy to zistili mne, akoby sa s nimi roztrhlo vrece. Navyše, ja osobne som vždy nadšená, keď stretnem niekoho, kto mi dokáže poradiť ohľadom intolerancie/vegánstva. Najmä začiatok bol veľmi náročný a snažila som sa zisťovať všetko čo sa dalo. A ďalej sa pomaličky učím, keďže som ešte stále len nováčik. Hľadám recepty, skúšam, vymýšľam. Hľadám rovnováhu. Možno predsa len niekomu pomôže, ak budem zdieľať moje postupné pokroky a prešľapy, čo sa mi osvedčilo a čo nie.

Ďakujem, ak ste to dočítali až sem, veľmi si to vážim.

Tina.