V zásade verím, že človek je strojcom vlastného šťastia. Avšak, pokiaľ do niečoho dáme všetko a napriek tomu to nevyjde podľa nášho plánu, verím, že sa to deje pre nejaký dôvod. Sme presne tam, kde máme byť, aby sme sa naučili lekciu, ktorú sa naučiť máme. Nič sa nedeje len tak bez dôvodu.

It's okay not to be okay.

Všetci dôverne poznáme dni, kedy vstúpi do nášho života smútok. Nezaklope, rovno vstúpi ako starý známy. Ocitne sa u nás na neohlásenej (a nevítanej) návšteve. Väčšinou si so sebou vezme aj svoju kamarátku úzkosť. Sú v presile, dvaja proti jednému. Ich vyžarovanie človeka celého ochromí, až sa napokon (ne)dobrovoľne poddá ich vplyvu.

Súhlasím, že človek by sa nemal poddávať stavom, kedy sa cíti nanič, kedy sa mu všetko pod rukami rúca ako domček z kariet a on má pocit, že sa to už nezlepší. Súhlasím, že sa netreba utápať v sebaľútosti a v sebaobviňovaní. Kamkoľvek idete, ste obklopení tým, ako byť šťastný, ako mať lepší život. Kričia to na vás motivačné citáty, dennodenne vás napomínajú príspevky na sociálnych sieťach a v kníhkupectvách hádžu uhrančivé pohľady motivačné knihy po všetkých, ktorí vyzerajú čo i len trochu skleslo.