Zell am See.

Občas bývam plná protikladov. No dobre, teda, takmer stále.
Niekedy potrebujem niečo plánovať celé týždne, ba až mesiace. Mám rada, keď som pripravená, viem čo mám čakať a čo ma čaká. Rada sa teším dopredu a predstavujem si, aké to asi bude.

Avšak nevýhodou plánov je, že niekedy nevyjdú podľa toho, ako sme chceli. Úprimne, viac ako polovica naplánovaných výletov a akcií sa zvykne zrušiť. Alebo sa uskutočnia, no kvôli mojim prehnaným očakávaniam dopadnú úplne inak a dostaví sa sklamanie.

Preto sú tu niekedy dni, kedy mám rada spontánnosť. Schytiť sa, pobaliť a ísť. Tak, ako to bolo s Rakúskom a tohtoročnou dovolenkou, kedy mi rodičia v sobotu večer dali návrh, či nechcem ísť v pondelok do Álp. A tak sme teda pribalili aj Drahého a v pondelok navečer vyštartovali do kempu. A poviem Vám, lepšie sme ani nemohli spraviť.
Nevýhodou spontánnosti cez letné prázdniny je obsadenie ubytovaní. Vrátane kempov. Chvíľku sme brázdili hore dole cez rôzne kempy, kým sme sa konečne ubytovali. Avšak, opäť sa to ukázalo ako šťastný osud, pretože sme skončili v úplne inom kempe ako sme chceli a celá rodina sme si ho nevedeli vynachváliť. Ubytovanie pod stanom priamo pri jazere s plážami, kayakmi a paddleboardingom. S výhľadom na Alpy. Jednoducho raj.

Hneď na začiatok musím poznamenať, že som mala o kempoch pomerne skreslené predstavy. V tom našom sa mi páčilo omnoho viac, než v apartmánoch a v hoteloch. Sociálne zariadenia ako sprchy a záchody boli na jednotku. Všetko čistučké, šikovne riešené a keďže ešte aj pri umývaní zubov sa dalo zamknúť do kabíniek s umývadlom a poličkami, každý mal aj dostatok súkromia.

Raňajky sme s Drahým vyriešili v podobe čerstvého predraženého pečiva z malého obchodíku v kempe. V celozrnnom nebolo mlieko - trikrát hurá! Pomalý pokojný štart do každého dňa na deke pred stanom.

Cieľom nášho výletu bol prechod známym rakúskym horským prechodom Grossglockner. Ponúka naozaj prekrásne výhľady takmer na každej zákrute (s možnosťou zastavenia a vyfotografovania celej tej nádhery), množstvo turistických trás a rovnako aj možností pre cyklistov. Vstupný poplatok je o trochu vyšší, avšak naozaj stojí za to, pretože stav ciest je perfektný a rovnako popri cestách nájdete množstvo reštaurácií a služieb. Rakúšania jednoducho vedia správne investovať peniaze. My sme zastavili pri Edelweissspitze a spravili si s Drahým výstup nahor do výšky 2 571 m.n.m., zatiaľ čo rodičia išli hore na bicykloch. Na vrchole sme si za odmenu dali hranolky, ktoré v tej výške chutili úplne inak, haha. (a že to bola poriadna porcia!) Ešte aby nie s tým výhľadom na majestátny Grossglockner, ktorý je najvyšším vrchom Rakúska. Napriek nadmorskej výške nám nebola na Edelweissspitze vôbec zima a zvládali sme to s krátkym rukávom.
Pokračovali sme potom ďalej autom na vyhliadku Franza Josefa. Odtiaľ sme si spravili ďalšiu menšiu spontánnu turistiku, opäť s krásnymi výhľadmi a mali sme to šťastie, že sme videli aj svište :)

 

Ostatné dni sme s Drahým zostali v kempe, prechádzali sa popri Zeller See, hľadali reštauráciu s možnosťami pre vegánov a napokon zistili, že najlepšie jedlo máme aj tak v kempe. Kúpali sme sa a dokonca sme vyskúšali aj paddleboard, z ktorého sa mi podarilo zletieť. Neskutočný tréning na rovnováhu a neskutočná zábava v jednom! 

Yellow Curry (vľavo), bolo tak trochu krok vedľa a veľmi mi nechutilo. Aspoň na fotke však vyzerá super :)

Jediným nedostatkom tohto výletu bolo len to, že trval až príliš krátko. 
Ďakujem rodičom, že ma pribalili so sebou aj s mojím Drahým a že nám dali možnosť cestovať s nimi na miesta, kam by sme sa sami len tak v tomto veku nedostali. Neskutočne si to vážim(e) ♥

Užívajte prázdniny, leto a hlavne si vytvárajte mnoho krásnych spomienok!

Tina.