môj rok 2019.

Drahý rok 2019! 
Tak sme to spolu zvládli. Dnes je Tvoj posledný deň a ja by som sa Ti chcela poďakovať. Za všetko čo si mi dal aj vzal. Že si ma posunul tam, kde som dnes. Že som vďaka Tebe získala opäť ďalšie skúsenosti, ďalšie zážitky, nové známosti, ale zažila aj zopár pádov. Tak ako každý rok. A tak to má byť. Pretože to sú chvíle, v ktorých osobne rastieme najviac.

Ako teda vyzeral môj rok 2019? Rozhodla som sa vám ho priblížiť pomocou fotiek a pri spomínaní si pomôcť galériou v mobile. Fotky, hudba a vône majú totiž špeciálnu moc, preniesť ma na malú chvíľku späť do daných okamihov.

moje prvé skúškové.

 

Najkrajšie dni v roku, čítam takmer na každej stránke, či instagramovom profile. Nehľadiac na predvianočný zhon a nezhody v rodinách, ktoré sa s obdobím sviatkov žiaľ často spájajú, vysokoškoláci o sviatkoch "pokoja a mieru" vedia svoje. Medziskúškové obdobie. Zápočtový týždeň a predtermíny za nami, no ešte mnohé termíny skúšok pred nami.

Dedinky.

Milujem Slovenský raj a jeho okolie. Celkovo východné Slovensko. Spája sa mi s detstvom a s výletmi, ktoré sme tam spolu s rodičmi podnikali. Preto ani tentokrát som neodmietla možnosť ísť sem na víkend. Akurát som pribalila aj Drahého. Aby o výlety tieto prázdniny nebola taká núdza.

ja a moja kamarátka intolerancia.

Ako som písala v júlových mesačných zábleskoch, rada by som na blog priniesla aj rubriku týkajúcu sa stravovania. Nie je to len tým, že som vždy bola takpovediac jedlík, ale tým, že som pred pár mesiacmi musela diametrálne zmeniť môj jedálniček a jedlo ma začalo baviť aj pripravovať, nielen jesť.

Začala som sa zaujímať o to, čo do svojho tela dávam a okrem toho mať dobrý pocit z toho, že mám o čosi menší dopad na životné prostredie a taktiež sa aspoň o trochu menej podieľam na utrpení zvierat v potravinárskom priemysle. Hneď na začiatok, nie som však vegán.

júl 2019.

Och, ahoj august!
Tak nejak sa mi nechce veriť, že som doma od polovice mája... Letí to rovnako rýchlo ako letel aj štvrtý ročník na strednej, ani sa nenazdám a je tu september a spolu s ním nástup do školy. Kam sa ako správny prváčik samozrejme teším, haha.

Úprimne ani poriadne neviem, čo všetko sa v júli dialo, pretože sa mi mesiace zlievajú a ja len tak letmo tuším, kedy jeden skončil a ďalší začal. Preto som si pomohla (ako vždy) galériou v mobile. A veru, mesiac to bol krásny.

Zell am See.

Občas bývam plná protikladov. No dobre, teda, takmer stále.
Niekedy potrebujem niečo plánovať celé týždne, ba až mesiace. Mám rada, keď som pripravená, viem čo mám čakať a čo ma čaká. Rada sa teším dopredu a predstavujem si, aké to asi bude.

Avšak nevýhodou plánov je, že niekedy nevyjdú podľa toho, ako sme chceli. Úprimne, viac ako polovica naplánovaných výletov a akcií sa zvykne zrušiť. Alebo sa uskutočnia, no kvôli mojim prehnaným očakávaniam dopadnú úplne inak a dostaví sa sklamanie.

Preto sú tu niekedy dni, kedy mám rada spontánnosť. Schytiť sa, pobaliť a ísť. Tak, ako to bolo s Rakúskom a tohtoročnou dovolenkou, kedy mi rodičia v sobotu večer dali návrh, či nechcem ísť v pondelok do Álp. A tak sme teda pribalili aj Drahého a v pondelok navečer vyštartovali do kempu. A poviem Vám, lepšie sme ani nemohli spraviť.

 

V zásade verím, že človek je strojcom vlastného šťastia. Avšak, pokiaľ do niečoho dáme všetko a napriek tomu to nevyjde podľa nášho plánu, verím, že sa to deje pre nejaký dôvod. Sme presne tam, kde máme byť, aby sme sa naučili lekciu, ktorú sa naučiť máme. Nič sa nedeje len tak bez dôvodu.