Strečno.

 

V škole sme dva týždne, no úprimne, maturitného ročníka už mám po krk. Po desiatich dňoch, ktoré som v škole strávila. Slovko maturita je denne skloňované vo všetkých možných tvaroch a spojeniach. Samozrejme ma to desí, samozrejme ma ešte viac desia prijímačky na VŠ. Hladina stresu je konštantná (a rozhodne nie optimálna) asi od prvého dňa, kedy som si začala uvedomovať množstvo učiva, ktoré musím zvládnuť a množstvo odporúčanej literatúry, ktorá ma čaká. A tak teda prišiel nápad, aspoň na chvíľku vypnúť predtým, než to vypukne naplno a so všetkou parádou.

Moje pojímanie slova vypnúť zahŕňa takmer vždy nejaký výlet alebo aspoň prechádzku do prírody. Tentokrát naša voľba padá na hrad Strečno. A neoľutovali sme.


Vstávam presne o siedmej, aby som si stihla navariť obed so sebou. Ryža s tofu a mrkvou na kari je hotová a ja sa ponáhľam na vlak. Cestu mi spríjemňuje kniha Nórske drevo od Murakami-ho. Na stanici pri prestupe sa mám stretnúť s Drahým, od ktorého ma čaká 6 zmeškaných hovorov (trochu som sa začítala). Mešká vlak a prípoj vraj nemá čakať, preto ide autobusom a skúsi to stihnúť. Dobieha dve minúty pred odchodom vlaku celý zadýchaný. Nájdeme si teda miesto a usadíme sa. V tej chvíli hlásia meškanie 25 minút.

Napokon však dorazíme do našej cieľovej destinácie - Nezbudská Lúčka-Strečno. Hoci to vyzerá na dážď, cestou na hrad sa postupne vyjasní.

Cesta po schodoch nás zavedie do Stredovekej dediny, kde si prezrieme jednotlivé domčeky. Pokračujeme ďalej a čakáme dlhší výstup, no hore sme raz-dva a už si kupujeme lístky na prehliadku hradu.
Prehliadka začína desať minút po našom príchode. Na hrade sú nejaké archeologické výstavy a modely hradu z minulosti. Pôvodný zámer jednotlivých miestností zostáva vo väčšine prípadov záhadou.

 

 

Zlatým klincom prehliadky je pochopiteľne vyhliadka z hlavnej veže. Keďže sme tam celá skupina naraz, je to dosť nepraktické. Napriek tomu sa však ohľaduplne uhýbame a napokon obídeme celú vežu dookola.

 

Napokon prehliadku zakončíme v kaplnke, kde nás čaká aj hudobné číslo. Kaplnkou sa rozlieha klavírna skladba od Chopina a ja obdivujem rýchle prsty klaviristu, ktoré vydávajú tie nádherné tóny. Rozhodne neľutujem, že sme sa sem vybrali. 

 

Napokon sme zišli dole do stredovekej dediny a spoločne sa naobedovali. Drahý si napokon dal aj moje tofu a napočudovanie mu chutilo! Trikrát hurá!

Musím povedať, že výlet mi padol neskutočne dobre. Som šťastná aj za počasie, vďaka nemu som načerpala novú energiu do školy. Snáď mi vydrží minimálne na tento týždeň.
 Dobrú náladu, pozitívny prístup a vykročenie správnou nohou do nového týždňa prajem teda aj Vám.

Tina.